Rozhovor s dobrovoľníkom – Hana

Dobrovoľníčka Hanka: „Nebojte sa prihlásiť, nadobudnete nové skúsenosti, zážitky a možno aj kamarátov medzi dobrovoľníkmi“

Festival vedy Európska noc výskumníkov patrí k najväčším podujatiam zameraným na popularizáciu vedy na Slovensku a každý rok sa ho zúčastnia desiatky tisíc návštevníkov. Ak je niečo, bez čoho sa takéto podujatie nezaobíde tak medzi kľúčové patria dobrovoľníci a dobrovoľníčky. V rámci série rozhovorov sme tento krát oslovili dobrovoľníčku  Hanku. 

Hanka, ďakujeme ti veľmi pekne za pomoc pri realizácii Európskej noci výskumníkov 2023 aj za tento rozhovor. Povedz nám na úvod niečo o sebe.

Volám sa Hana, mám 17 rokov a študujem na gymnáziu v Bratislave.  Vo voľnom čase sa venujem divadlu, práci s deťmi a knihám. Tento rok som sa prvýkrát zúčastnila Európskej noci výskumníkov ako dobrovoľníčka.

 Ako si sa dozvedela o Európskej noci výskumníkov? 

Európsku noc výskumníkov registrujem už dlho. Môj otec je literárny vedec a pätám si, že som ako dieťa bola na jeho prednáške počas Noci výskumníkov vo V klube. Čiže na túto akciu som ako dieťa chodila s rodičmi a teraz ju navštevujem zo školy.

Aká bola tvoja motivácia dobrovoľne pomáhať na ENV?

Niekoľko mojich spolužiačok bolo dobrovoľníčiť už minulý rok a mali odtiaľ vtipné zážitky a rozprávali o tom, aká dobrá atmosféra vládla medzi organizátormi. Keďže na Noc výskumníkov chodím už roky, chcela som si to vyskúšať aj z tej opačnej strany a byť namiesto pozorovateľa organizátorom. A aj vymeškať jeden deň so školy je lákavé.

Zapájaš sa ako dobrovoľníčka aj do iných aktivít?

Áno, každú nedeľu vydávam obedy bezdomovcom s Maltézskou pomocou Slovensko a na akciách u saleziánov na Miletičovej robím program deťom.

Aké boli tvoje očakávania od dobrovoľníctva na ENV? Splnili sa?

Čakala som zábavný deň v spoločnosti spolužiačok, že stretnem nových ľudí a navštívim zaujímavé stánky výskumníkov. Tiež som si myslela, že bude čas sa aj nudiť, ale to ani náhodou – bolo vždy čo riešiť alebo vybaviť. Zaujímavých nových ľudí som spoznala, lebo keď som mala voľno, rozprávala som sa s ostatnými dobrovoľníkmi. Čo sa nebolo podľa mojich očakávaní, bola návšteva stánkov, na to sme nemali čas, stihli sme len tie, čo boli na lodi. Ale bola som veľmi milo prekvapená, ako bolo o nás dobre postarané, mali sme zabezpečenú výbornú stravu.

Aké boli tvoje úlohy/úloha na ENV?

Od sedem tridsať do siedmej večer som pomáhala na lodi Kriváň na Dunaji pri Filozofickej fakulte UK. Ráno som rozdávala vedcom raňajkové bagety, púšťala školy z brehu na loď na rannú plavbu a čakala na brehu. Potom  som regulovala vstup na loď, keďže sa na ňu zmestil iba obmedzený počet osôb. Poobede som pomáhala vedcom zbaliť aktivity a pripraviť loď na diskusiu a druhú plavbu. Večer som bola v infostánku v Tržnici, posúvala som vedcom v stánkoch organizačné informácie a neskôr pomáhala s balením. 

Čo si sa pri svojej dobrovoľníckej činnosti naučila?

Keďže som celý deň odovzdávala organizačné pokyny, tak asi tomu, ako stručne naformulovať vetu, ktorá bude obsahovať všetky potrebné detaily. Celkovo si myslím, že som sa zlepšila v komunikácii, na konci dňa som nemala problém prihovoriť sa cudzím ľuďom.

Ako hodnotíš komunikáciu zo strany organizátorov ENV?

Organizátori ENV sú tím mladých ľudí, ktorí akciu premysleli do detailov. Komunikovali sme prostredníctvom mailov a počas ENV cez spoločný groupchat. Vyhoveli všetkým našim požiadavkám, kedy a kde chceme byť na akcii, s kým chceme mať službu, či sa chceme zapojiť do prípravných prác a podobne. V týždni pred podujatím zorganizovali stretnutie dobrovoľníkov, na ktorom si s nami prešli celý program a každému vysvetlili jeho funkciu. S akýmkoľvek problémom alebo otázkou sme sa na nich mohli obrátiť.

Aké sú tvoje najlepšie spomienky z ENV?

Asi večerná plavba loďou pri západe slnka,  myslím, že to sme si po celom dni všetci dobrovoľníci naozaj zaslúžili. A ešte rozhovory s dobrovoľníkmi a vedcami počas prestávok, kedy na lodi nikto nebol a mohla som si vyskúšať pokusy.

Ako z tvojho pohľadu vnímaš projekt ENV a jeho ciele a realizáciu?

Realizácia sa mi veľmi páči, myslím, že je super, keď sú stánky spravené interaktívnou formou pre školy. A tohtoročný nápad s workshopmi, prednáškami a diskusiou na lodi bol skvelý, mladšie deti boli nadšené tým, že sa môžu prechádzať po palube a tie staršie si užívali plavbu.

Zvažuješ v budúcnosti opäť pomôcť pri zabezpečení ENV?

Určite! Keďže veľa mojich spolužiačok boli tiež dobrovoľníčky, bola to super možnosť, ako spolu tráviť čas aj mimo školy a popri tom sa dozvedieť niečo nové. A celý kolektív organizátorov bol veľmi milý a akciu som si užila viac ako minulé roky, keď som bola len návštevníčka. Síce som si nestihla obehnúť stánky v tržnici alebo vypočuť diskusie, stálo to však za to.

Ako vnímalo tvoje zapojenie sa do dobrovoľníctva na ENV tvoje okolie?

V škole nás naša triedna učiteľka, fyzikárka, veľmi podporovala, aby sme sa zapojili. Ako som už spomínala, moji rodičia akciu poznajú, moja mama bola tiež v jednom zo stánkov. A mojich kamarátov to tiež veľmi zaujalo, počas mojej večernej pauzy ma prišli pozrieť, navštívili aj nejaké stánky a akcia sa im dosť páčila. Celkovo som na ENV stretla veľa známych, keďže prišlo naozaj množstvo ľudí.

Komu by si odporučila, aby sa tiež zapojil do dobrovoľníctva na ENV?

Každému, kto nemá problém komunikovať sa s cudzími ľuďmi a chce zažiť niečo nové. Aj keď ho možno nezaujíma veda, podujatie si aj tak dokáže užiť, každý si tam nájde to svoje. A keď už pre nič iné, tak aspoň pre ten výborný bufet vo VIP sekcii.

Čo by si odkázala záujemcom o dobrovoľníctvo na ENV pre budúci ročník?

Nebojte sa prihlásiť, nadobudnete nové skúsenosti, zážitky a možno aj kamarátov medzi dobrovoľníkmi.

Niečo na záver, o čo by si sa chcela podeliť?

Ďakujem organizátorom, ktorý boli veľmi ohľaduplní a výborne sa o nás postarali a dobre viedli akciu. Teší ma, že na Slovensku sú stále ľudia, ktorých veda naozaj baví.