Čítame históriu z jazerného bahna

Horské jazerá, ktoré sa nachádzajú nad hornou hranicou lesa (tzv. alpínske jazerá), vďaka extrémnym podmienkam, ktorým sú vystavené, reagujú oveľa rýchlejšie na zmeny prostredia než jazerá v nižších polohách. Dokonca aj vplyvy malého rozsahu môžu významne ovplyvniť fyzikálno-chemické vlastnosti vody a vyvolať štrukturálne zmeny v spoločenstvách vodných organizmov. Preto sú alpínske jazerá považované za indikátory globálnych zmien prostredia a slúžia nám, obrazne povedané, ako „oči“, ktorými môžeme tieto zmeny vidieť v rôznych časových a priestorových súvislostiach. Okrem toho, sedimenty na dne alpínskych jazier môžu potenciálne archivovať záznam o zmenách v atmosfére, povodí i v samotnom jazere prebiehajúcich od konca poslednej doby ľadovej až do dnešných dní, teda za posledných 15 000 rokov.

Chceme predstaviť paleolimnológiu ako relatívne mladú multidisciplinárnu vedu, ktorá využíva fyzikálne, chemické a biologické informácie (tzv. proxy, resp. zástupné údaje) uložené v sedimentoch na rekonštruovanie dávnych environmentálnych podmienok. Ukážeme Vám, ako využívame biologické proxy, teda všetky organizmy, ktoré zanechávajú v sedimentoch identifikovateľné zvyšky (najmä pele, rozsievky, perloočky, pakomáre) na rekonštrukciu historického vývoja alpínskych jazier, ich povodí, ale aj rozsiahlejších oblastí na území Západných (Tatry) a Východných (Ukrajina, Rumunsko) Karpát.